Projekty riešené v roku 2025

Kvantifikácia socio-ekonomických ukazovateľov a efektov v riadení zdravotnej a sociálnej politiky marginalizovaných komunít

Aplikácia princípov cirkulárnej ekonomiky do tvorby circular business modelov vo výrobných a nevýrobných sektoroch v podmienkach Slovenska a tvorba nových výkonnostných metrík na identifikáciu a kvantifikáciu efektov cirkulárnej ekonomiky

Výskum kľúčových determinantov ľudského kapitálu a ekonomického rastu v podmienkach rozvoja digitálnej ekonomiky

Právne, ekonomické a etické limity a výzvy umelej inteligencie pri riadení ľudských zdrojov

Smart riešenia a ich vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj regiónov v kontexte Agendy 2030

Grantová agentúra: VEGA
Evidenčné číslo projektu: 1/0396/23
Doba riešenia projektu: 2023 - 2025
Zodpovedný riešiteľ: Ing. Eva Ivanová, CSc.
Anotácia projektu: Vedecký projekt reaguje na aktuálne trendy spoločenskej potreby a výziev týkajúcich sa sociálno-ekonomického rozvoja regiónov, a to identifikovaním miery zapojenia týchto jednotiek do konceptu Smart region v nadväznosti na zámery programu Agenda 2030. Pre tieto výzvy a zámery je spoločným menovateľom udržateľný rozvoj, ktorý je hnacou silou sociálno-ekonomickej transformácie regiónov v kontexte regionálnej politiky EÚ. Cieľom projektu je analýza úrovne implementácie konceptu Smart region a jeho dopad na sociálno-ekonomický rozvoj regiónov a hodnotenie plnenia cieľov Agendy 2030 na regionálnej úrovni. Výskumné aktivity budú smerovať nie len k identifikácii miery zapojenia, ale i k identifikácii bariér a potrieb vzťahujúcich sa na problematiku implementácie a rozvoja smart konceptu a programu udržateľného rozvoja vo vybraných regiónoch EÚ. Východisko budú tvoriť sekundárne dáta získané z dostupných národných a európskych databáz a údaje získané na základe vlastného empirického výskumu. 

Stratégia rozvoja železničnej dopravy Slovenskej republiky do roku 2030

Grantová agentúra: APVV
Evidenčné číslo projektu: APVV-22-0524
Doba riešenia projektu: 2023 - 2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. – FSEV ako spoluriešiteľ
Anotácia projektu: V súčasnej dobe prechádza Slovenská republika procesom novelizácií zákonov a vyhlášok, ktorých cieľom, alebo súčasťou je bezbariérovosť, mobilita a prístupnosť budov a verejných priestranstiev. Tieto procesy sa dotýkajú všetkých rezortov a centrálnych orgánov štátnej správy, nakoľko ide o proces nastavenia legislatívy, nástrojov a financovania, systémov monitoringu a kontroly. Zosúladenie materiálov národného, rezortného aj nadnárodného dopadu je nevyhnutné a práve súčasná doba je aktuálna pre nastavenie tak dôležitej oblasti verejného záujmu, akou je železničná doprava. A toto je predpokladom pre nastavenie systému železničnej dopravy nielen pre krátkodobý horizont, ale najmenej pre strednodobé ciele a stratégiu s výhľadom do roku 2050. Všetky tieto procesy a postupy sú v súlade s materiálmi Vlády SR a opatreniami EÚ. Keďže Slovensko je súčasťou medzinárodnej železničnej siete, nastavenia, zosúladenia, príprava a prijatie zosúladených predpisov, zákonov a ďalších opatrení má priamy dopad na medzinárodnú železničnú osobnú dopravu. Základným cieľom projektu je vytvorenie systému pre bezpečnú a udržateľnú dopravu pre každého cestujúceho s dôrazom na prepravu cestujúcich s obmedzenou mobilitou a s obmedzeným prístupom k informáciám. Železničná doprava je oblasťou, ktorá prepraví za rok mnohonásobne vyšší počet cestujúcich, než je obyvateľov Slovenska. Cieľovou skupinou sú cestujúci s obmedzenou mobilitou a s obmedzeným prístupom k informáciám (1,2 miliónov obyvateľov v SR). Postupy, ktoré volíme pre dosiahnutie cieľov, výstupov a nastavenie projektu vychádzajú zo základných faktorov železničných spoločností, ktorých činnosť ovplyvňuje nielen infraštruktúru, ale aj prevádzku osobnej dopravy. Nastavenie projektu bude vychádzať zo súčasného aktuálneho prostredia zmien v oblasti bezbariérovosti, nakoľko SR prechádza zásadnými zmenami v tejto oblasti verejného záujmu.

Uplatňovanie koncepcie TBL v kontexte riadenia zelených startupov

Grantová agentúra: APVV
Evidenčné číslo projektu: SK-PL-23-0065
Doba riešenia projektu: 2024 - 2025
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: doc. Ing. Katarína Havierniková, PhD.
Anotácia projektu: Na základe systematického prehľadu literatúry navrhovaný výskumný projekt vypĺňa teoretické a praktické medzery, nakoľko stále chýba tento druh prieskumu a podniky potrebujú pragmatický model implementácie TBL v riadení zelených (environmentálnych) startup-ov. Podľa paradigmy TBL by sa riadenie podniku malo merať v troch oblastiach, t. j. ekonomickej, environmentálnej kvalite a sociálnej spravodlivosti (Elkington 1998). TBL priamo súvisí s udržateľnosťou, ktorá je širším pojmom a zahŕňa napríklad koncepty sociálnej zodpovednosti podnikov, environmentálnej udržateľnosti alebo kvality života atď. TBL predstavuje na rozdiel od udržateľnosti ucelenú konštrukciu pozostávajúcu z troch línií (ekonomická, sociálna, environmentálna). Výskum sa uskutoční medzi začínajúcimi podnikmi pôsobiacimi v poľsko-slovenskom regióne. Vzhľadom na to, že v literatúre chýba jednotná definícia startupu, tento výskum v súlade s teóriou Blanka a Reisseho predpokladá, že za startup-y budú považované spoločnosti, ktoré pôsobia najviac dva roky, ponúkajú inovatívne riešenia a snažia sa o škálovateľný a replikovateľný obchodný model. Po vypracovaní prieskumného dotazníka sa uskutoční diagnostický prieskum s využitím metódy prieskumu a techniky elektronického prieskumu CSAQ s cieľom kvantitatívne overiť výskumný model.

Vplyv praktík riadenia ľudských zdrojov na výkonnosť organizácií 

Grantová agentúra: ESG
Evidenčné číslo projektu: D03_2024
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Samuel Body

V priebehu posledných dvoch desaťročí sa viacero vedeckých štúdií zameriavalo na skúmanie vplyvu riadenia ľudských zdrojov na výkonnosť organizácií. Výsledkom je pozitívny vzťah. Medzi autormi však nie je zhoda ako merať praktiky riadenia ľudských zdrojov (kritériá) a zároveň používali rozličné indikátory merania výkonnosti organizácií. Svoju pozornosť sústredili na obchodné spoločnosti. Skúmanie je potrebné rozšíriť zo štandardného súboru praktík personálneho riadenia o pridanú hodnotu riadenia ľudských zdrojov, ktoré zohráva zásadnú rolu pri napĺňaní poslania, stratégie a cieľov organizácie. Rovnako by bolo vhodné rozšíriť skúmanie na organizácie s inovačným potenciálom.  

Na účely riešenia stanoveného výskumného problému a testovania hypotéz budú použité viaceré štatistické metódy. Uskutoční sa kvantitatívny výskum, primárne dáta budú získané prostredníctvom dotazníkového zisťovania formou štandardizovaných dotazníkov. Na spracovanie dát bude využitý rad matematicko-štatistických metód: deskriptívna štatistika, zisťovanie normality rozdelenia dát (histogram, Shapiro-Wilksov test a Kolmogorovov-Smirnovov test), korešpondenčná analýza faktorová analýza, ktorej bude predchádzať overenie možnosti jej použitia prostredníctvom Kaiser-Mayer-Olkin testu a Bartlettovho testu sféričnosti. Na základe získaných výsledkov bude použitá analýzu rozptylu (ANOVA) a modelovanie štrukturálnych rovníc prostredníctvom SEM analýzy. 

Na základe skúmania súčasného stavu poznania sa identifikujú a špecifikujú praktiky riadenia ľudských zdrojov (kritériá) a indikátory výkonnosti organizácií. Analýzou premenných sa bude zisťovať priamy vplyv praktík riadenia ľudských zdrojov na výkon organizácií. Výsledkom bude návrh modelu vplyvu praktík riadenia ľudských zdrojov na výkon organizácií. 

Personalizácia práce a udržateľná pracovná výkonnosť zamestnancov 

Grantová agentúra: ESG
Evidenčné číslo projektu: D05_2024
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Jakub Holúbek

V súčasnosti sme svedkami prudkých zmien, ktoré formujú pracovný život. Tieto zmeny narúšajú zaužívané pracovné postupy a predstavujú výzvy pre zamestnávateľov a zamestnancov. Implementácia nových technológií, ako napríklad umelá inteligencia, ovplyvňujú trvalú udržateľnosť pracovného výkonu. Dôvodom môžu byť obavy zamestnanca o stratu zamestnania, výrazné zmeny v pracovných úlohách alebo zmeny v postupoch riadenia. Výsledkom nových pracovných podmienok môže byť odpor zamestnancov, ktorý vedie k poklesu ich angažovanosti a následne ku strate pocitu zmysluplnosti z vykonávanej práce. Tieto aspekty môžu byť v rozpore s očakávaniami manažmentu, ktorý stále viac vyžaduje od zamestnancov, aby si sami formovali a riadili svoju prácu s cieľom zvýšenia výkonu. Jedným z riešení je personalizácia práce, ktorá predstavuje spôsob redizajnu pracovných úloh a postupov. Jedná sa o fenomén, ktorý sa vzťahuje na zmeny vo fyzických, kognitívnych a sociálnych zložkách práce zamestnancov. Personalizácia práce tak predstavuje prispôsobenie si pracovného prostredia zamestnancom. Proces je postavený na troch aspektoch. Prvým je fyzické prispôsobenie si pracovného miesta. Druhý aspekt predstavuje kognitívnu tvorbu, ktorá poskytuje možnosť nadobudnutia zmysluplnosti z vykonávanej práce. Tretím je sociálny aspekt, ktorý vychádza z podstaty medziľudských vzťahov na pracovisku. Vo všeobecnosti môžeme vnímať personalizáciu práce ako nástroj pre zvýšenie angažovanosti zamestnancov a k podpore ich udržateľnej výkonnosti. Pri návrhu projektu sme vychádzali z teórie pracovných požiadaviek a zdrojov (JD-R), ktorá hovorí, že zamestnanci vyhľadávajú rôzne zdroje (fyzické, psychické, kognitívne, vzťahové,...) pre účely zmiernenia negatívnych účinkov pracovných požiadaviek, čo vedie k udržateľnej pracovnej výkonnosti. Hlavným cieľom je identifikovať faktory personalizácie práce s  vplyvom na trvalú udržateľnosť pracovného výkonu. Základný súbor bude tvorený zamestnancami z rôznych oblastí zamestnania a rôznych demografických štruktúr. Výsledný model  bude formulovaný a identifikovaný na základe binominálnej logistickej regresie. Vedecké výsledky prispejú k rozvoju teórie pracovných požiadaviek a zdrojov. Prínosom pre prax je vytvorenie nástroja na meranie udržateľnej pracovnej výkonnosti na základe identifikovaných faktorov. Prvotné výsledky výskumu už boli publikované vo vedeckom časopise zaevidovanom v databáze Web of Science v kategórií AIS Q1, v ktorom sme sa zamerali na identifikáciu hlavných výskumných tém problematiky personalizácie práce. Zároveň sa témou zaoberáme v našej dizertačnej práci, v ktorej skúmame, ako personalizácia práce vplýva na angažovanosť zamestnancov. 

Vplyv personálnych praktík na udržateľnosť ošetrovateľskej pracovnej sily (sestry) v nemocniciach

Grantová agentúra: ESG
Evidenčné číslo projektu: D12_2024
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Veronika Mozolová

Už niekoľko desaťročí sa vedecké štúdie (Ahmed, et al., 2023; Rutledge, et al., 2021; Stokes & Iskander, 2021; Han, et al., 2021; Acea-López, et al., 2021) zameriavajú na skúmanie pracovnej spokojnosti zdravotníckych pracovníkov v kontexte nedostatku personálneho zabezpečenia zdravotníckych zariadení v krajinách s vysokým príjmom na obyvateľa. Výsledkom je pozitívny vzťah, teda platí, že čím je pracovná spokojnosť vyššia, tým je aj stabilita zdravotníckeho personálu (Koskinen, et al., 2023; Bagheri, Hossein Abadi, 2021; Zhang, et al., 2023; Su, et al., 2023; Tang, et al., 2022; Jaber, et al., 2022; Goyal & Kaur, 2023). Medzi autormi však nie je zhoda vo faktoroch sýtiacich premennú pracovná spokojnosť a v spôsoboch ako merať udržateľnosť personálu. 

Hlavným cieľom predkladaného projektu je skúmať vplyv pracovnej spokojnosti sestier na ich udržateľnosť v nemocniciach. Zároveň je potrebné identifikovať súbor faktorov sýtiacich pracovnú spokojnosť a spôsoby merania udržateľnosti pracovnej sily.  

Na účely riešenia a testovania hypotéz budú použité viaceré štatistické metódy. Realizácia primárneho výskumu je postavená na zbere dát prostredníctvom dotazníkového šetrenia nadväzujúceho na čiastkové výsledky projektu APVV 19-0579, rozšírených o skúmanie udržateľnosti, stabilizácie a fluktuácie ošetrovateľskej pracovnej sily v nemocniciach. Vyhodnotenie dát z dotazníka prebehne matematicko-štatistickými metódami - deskriptívna štatistika, zisťovanie normality rozloženia dát (Shapiro-Wilkov test, Kolmogorovov-Smirnovov test a histogram), korešpondečná analýza, faktorová analýza (konfirmačná a exploračná), ktorej predchádza overovanie vhodnosti jej využitia, prostredníctvom Kaiser-Mayer-Olkin testu a Bartlettovho testu sféričnosti. 

Analýzou premenných sa budú zisťovať zmeny v pracovnej spokojnosti v priebehu času (pred pandémiou, počas pandémie – výsledky projektu APVV a v súčasnosti - riešené v rámci predkladanej grantovej schémy, s identifikáciou vplyvu zvyšovania miezd od 1.1.2023). Najdôležitejším predpokladaným výsledkom je preukázanie signifikantného vzťahu medzi premennými pracovná spokojnosť sestier a udržateľnosť personálneho zabezpečenia nemocníc.

Hodnotová orientácia a očakávania generácie Z vo vzťahu k vysokoškolskému vzdelávaniu v kontexte Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne 

Grantová agentúra: ESG
Evidenčné číslo projektu: D07_2024
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Kristína Kozová

V súčasnej dobe, kedy rýchle technologické a spoločenské inovácie formujú vzdelávací priestor, výskum hodnotovej orientácie a očakávaní generácie Z v rámci vysokoškolského vzdelávania naberá kritický význam. Generácia Z, vyrastajúca v ére rýchleho technologického pokroku a multikultúrneho prostredia, prináša so sebou nové perspektívy a odlišné nároky na vzdelávanie. Predmetná generačná kohorta prejavuje tendenciu k aktívnemu a participatívnemu prístupu k vzdelávaniu, a preto je nevyhnutné vytvoriť prostredie, ktoré podporuje ich kreativitu, sebavyjadrenie a kritické myslenie. Projekt s názvom "Hodnotová orientácia a očakávania generácie Z vo vzťahu k vysokoškolskému vzdelávaniu v kontexte Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne" sa zameriava na porozumenie v oblastiach, ako je hodnotová orientácia a očakávania príslušníkov tejto kohorty od vysokoškolského vzdelávania, a to najmä v kontexte Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Cieľom výskumného projektu je identifikovať základnú hodnotovú orientáciu, priority a očakávania, ktoré formujú postoj generácie Z k vysokoškolskému vzdelávaniu a ich ďalšiemu kariérnemu rastu. Pre dosiahnutie tohto cieľa budeme využívať kvantitatívne a kvalitatívne metódy, vrátane dotazníkového šetrenia, rozhovorov a analýzy relevantných medzinárodných štúdií. Výsledky projektu budú poskytovať dôležitý náhľad do preferencií a potrieb generácie Z v súvislosti s vysokoškolským vzdelávaním. Na základe týchto výsledkov budeme schopní navrhnúť konkrétne opatrenia na zlepšenie kvality vzdelávania vo vzťahu k hodnotovej orientácií generácie Z na TnUAD. Zároveň budeme hľadať možnosti prispôsobenia organizácie  vzdelávacieho procesu tak, aby sa stal atraktívnejším pre súčasných i budúcich študentov. Výstupy projektu budú mať významné praktické využitie pre univerzitu, ako aj iné vzdelávacie inštitúcie. V kontexte Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne sa výskum stáva kľúčovým nástrojom na posilnenie konkurencieschopnosti univerzity a zabezpečenie odzrkadľovania aktuálnych potrieb spoločnosti v uskutočňovaných vzdelávacích programoch. Taktiež, implementácia výsledkov do praxe môže viesť k zvýšeniu nadobudnutých praktických zručností a kompetencií študentov, zníženiu školského neúspechu a vytvoreniu prostredia, kde študenti nepociťujú deficit podpory a motivácie. Skúmanie generácie Z je preto nevyhnutné pre posun vysokoškolského vzdelávania smerom k efektívnym a inovatívnym metódam, ktoré zodpovedajú potrebám moderných študentov. V konečnom dôsledku prispieva aj k formovaniu lepšej budúcnosti vzdelávania a k zabezpečeniu, že univerzity sú pripravené na nové výzvy. 

Investície do ľudského kapitálu v kontexte dosiahnutia  udržateľného hospodárskeho rastu SR a posilňovania jej konkurencieschopnosti

Grantová agentúra: ESG
Evidenčné číslo projektu: MVP07_2024
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Veronika Žárská, PhD.

Konceptu ľudskému kapitálu, ako jednému z kľúčových faktorov prispievajúcich k udržateľnému hospodárskemu rastu a zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomík, je zvlášť v 21. storočí venovaná zvýšená pozornosť. Hoci ide o kvalitatívnu premennú, pribúdajú tendencie kvantitatívne ju vyjadriť, aby bolo možné čo najpresnejšie zmapovať jej dopady na ekonomickú výkonnosť krajín. Vyspelé krajiny systematicky uskutočňujú strategické kroky smerom k rozvoju ľudského kapitálu, pričom sa špecificky sústredia na úroveň investícií do tejto formy kapitálu (Di Cataldo, Rodríguez-Pose, 2017; Leite, Cardoso, 2023; Linhartová, 2020; Nezhnikova, 2020;). Predmetom skúmania je často okrem miery investícii, aj ich efektivita (Chovanculiak, 2018). Analytické pohľady na problematiku ľudského kapitálu zohľadňujú aj úroveň tohto typu kapitálu v kontexte ekonomickej výkonnosti (Aljarallah, Angus, 2020; Gruzina a kol., 2021; Wang a kol., 2022). Z doterajších výsledkov výskumov vyplýva, že vyspelé krajiny, ktoré si uvedomujú nutnosť investovania do oblastí podieľajúcich sa na tvorbe ľudského kapitálu spravidla dosahujú vyššiu hospodársku prosperitu aj vyššiu úroveň ľudského kapitálu, a krajiny zanedbávajúce túto stránku rozvoja spoločnosti, naopak nižšiu hospodársku úroveň aj nižšiu úroveň ľudského kapitálu (Harmáček, 2016). Tieto zistenia naznačujú nevyhnutnosť adekvátneho riadenia investícií do ľudského kapitálu na dosahovanie udržateľného a vyváženého rastu hospodárstiev, ktorý sa následne premieta aj do ich schopnosti obstáť v konkurenčnom prostredí v dnešnom globalizovanom svete. SR sa často potýka s nedostatočnou úrovňou investícií do jednotlivých oblastí spoločenského rozvoja, ľudský kapitál nevynímajúc. Z toho dôvodu si v projekte kladieme za cieľ systematicky preskúmať a zhodnotiť vplyv investícií do ľudského kapitálu na ekonomické napredovanie a posilňovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Výskumné aktivity uskutočňované v priebehu realizácie projektu sa budú zameriavať na dve hlavné oblasti. Prvou bude zhodnotenie podmienok vytvorených v slovenskej ekonomike na podporu ľudského kapitálu, a druhou bude identifikácia miery investícií do konkrétnych oblastí, prostredníctvom ktorých má ľudský kapitál najvýraznejší prínos k udržateľnému hospodárskemu rastu a adekvátnej konkurencieschopnosti ekonomiky. 

Identifikácia kľúčových kompetencií HR manažéra v inteligentnom priemysle 

Grantová agentúra: IntGrant
Evidenčné číslo projektu: D06_2024
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Lukrécia Hunková

S meniacou sa dobou najmä v súvislosti s technológiami inteligentného priemyslu dochádza k niekoľkým zmenám a to aj na oddelení ľudských zdrojov. Priemysel na Slovensku je významným odvetvím, ktoré má hlboké korene a prispieva k ekonomike krajiny. V priemyselných podnikoch je veľký potenciál využívania technológií inteligentného priemyslu, ktoré ovplyvňujú potrebné kompetencie HR manažéra pre vykonávanie aktivít v riadení ľudských zdrojov. Cieľom je identifikovať hlavné komponenty kompetenčného modelu HR manažéra a inovovať kompetenčný model pre HR manažéra v rámci inteligentného priemyslu. V rámci projektu budú použité kvalitatívne a kvantitatívne metódy výskumu. Významnú úlohu bude zohrávať metóda dotazníka. Použijeme metódy deskriptívnej štatistiky a zozbierané dáta vyhodnotíme metódou PLS-SEM. Z teoretického hľadiska projekt  prispeje k súhrnu poznatkov o kompetenciách potrebných pre činnosti HR manažéra  v  inteligentnom priemysle. Z praktického hľadiska projekt prispeje k stanoveniu odporúčaní v karte zamestnanca u pracovnej pozície HR manažér v inteligentnom priemysle. Predpokladáme, že činnosti HR manažéra ovplyvňujú kompetencie HR manažéra prostredníctvom inteligentného priemyslu.

Transformácia krízového riadenia vysokých škôl v SR v kontexte nových hrozieb 

Grantová agentúra: IntGrant
Evidenčné číslo projektu: MVP03_2024
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Matej Húževka, PhD.

Krízy sú neoddeliteľnou súčasťou života spoločnosti a vysoké školy nie sú výnimkou. V posledných rokoch sa však spektrum hrozieb a potenciálnych kríz výrazne rozšírilo a stalo oveľa komplexnejším. Svedčí o tom nárast publikovaných výstupov v databázach WoS a Scopus, orientovaných na krízové riadenie vysokých škôl, kde ich počet začal výrazne stúpať v roku 2020, po vypuknutí pandémie. Odvtedy ich vyšlo 427, zhruba polovica (48%) sa zaoberá iným typom kríz ako pandémiou, 158 z nich patrí do 1. alebo 2. kvartilu. K téme publikuje mnoho významných autorov (Saima et al., 2023; Dumulescu, Muţiu, 2021; Maldonado-González, 2023; Lickiewicz et al., 2023; Blašková, 2022). V minulosti boli vysoké školy najčastejšie vystavené technickým haváriám – tieto krízy boli relatívne jednoduché, predvídateľné a dali sa riešiť jednoduchými nástrojmi. V súčasnosti však vysoké školy čelia komplexnejším hrozbám, akými sú terorizmus, masové streľby, stret kultúr, politické nepokoje, ekonomická nestabilita, dezinformácie, hackerské útoky či kapacitná kríza pracovnej sily, pričom pre ich riešenie už nepostačujú zaužívané postupy. V dôsledku uvedených skutočností možno hovoriť o zmene paradigmy krízového riadenia. Tradičný prístup, zameraný na prevenciu, je potrebné doplniť o prístupy pripravenosti a obnovy. V minulosti sa krízové riadenie vo všeobecnosti orientovalo najmä na to, ako môže organizácia krízam predchádzať, v súčasnosti je však nevyhnutné, aby vysoké školy boli pripravené na krízové situácie, ktoré nevyhnutne nastanú, a aby po kríze vedeli rýchlo obnoviť funkčnosť. Charakter moderných kríz totiž sám o sebe predznamenáva nemožnosť úplne eliminovať riziko ich vzniku – otázkou tak nie je či, ale kedy sa kríza objaví. Nevyhnutným prvkom je tiež obnova modelovania a nácviku krízovej situácie, ktorej absencia môže spôsobiť podobnú tragédiu, aká sa stala koncom roku 2023 v Prahe, a dôraz na krízové riadenie ĽZ. V prípade vypuknutia náhlej krízy musí byť na vysokých školách zabezpečený okamžitý prechod na krízové riadenie, aby sa v maximálnej možnej miere predišlo škodám na ľudských životoch a majetku. Rozšírenie spektra hrozieb a potenciálnych kríz, ich vysoká komplexnosť a zmena paradigmy krízového riadenia sú dôvodmi, prečo je transformácia krízového riadenia vysokých škôl nevyhnutná. Je potrebné identifikovať a zhodnotiť hrozby, ktorým sú vysoké školy vystavené v súčasnosti, a prijať účinné preventívne opatrenia na ich zmiernenie.  

Zmeny hodnotovej orientácie zamestnancov pod vplyvom generačnej výmeny

Grantová agentúra: IntGrant
Evidenčné číslo projektu: D14-2014
Doba riešenia projektu: 2024-2026
Zodpovedný riešiteľ za FSEV: Ing. Richard Rigó

Generačná výmena sa stáva čoraz viac intenzívnejšou z dôvodu stretu viacerých generačných kohort súčasne v spojitosti s rýchlym technologickým a spoločenským vývojom. Okrem toho dochádza k postupným zmenám v rámci hodnotovej orientácie a pracovnej motivácie. Generácie X a Y v porovnaní s najmladšou generačnou kohortou Z, ktorá sa nachádza na trhu práce, nevyrastali v ére rýchleho technologického pokrok, multikultúrneho prostredia a otvoreného globalizovaného sveta. V kontexte súčasného narastajúceho priemerného veku obyvateľstva, a teda v kontexte starnutia populácie bude dôležité udržať čo najdlhšie tieto generácie v pracovnom procese. Predmetné generácie sa svojimi špecifickými postojmi a hodnotami nemusia stotožňovať so súčasnými zmenami, a preto je nevyhnutné identifikovať súčasnú hodnotovú orientáciu týchto pracovníkov a na základe toho vytvoriť pracovné podmienky a prostredie, ktoré by udržalo tieto generácie čo najdlhšie v pracovnom prostredí a zároveň dokázalo prilákať pracovníkov z najmladšej generácie Z. Projekt s názvom " Zmeny hodnotovej orientácie zamestnancov pod vplyvom generačnej výmeny" sa zameriava na porozumenie v oblastiach, ako je hodnotová orientácia a očakávania príslušníkov tejto kohorty. Cieľom výskumného projektu je identifikovať základnú hodnotovú orientáciu, priority a očakávania, ktoré formujú postoje a hodnoty generácie X, Y a Z k pracovným podmienkam, potrebám a predstavám, ktoré by dokázali uvedené generačné kohorty udržať v pracovnom procese čo možno najdlhšie. Pre dosiahnutie tohto cieľa budeme využívať kvantitatívne a kvalitatívne metódy, vrátane dotazníkového šetrenia, rozhovorov a analýzy relevantných medzinárodných štúdií. Výsledky projektu budú poskytovať dôležitý náhľad do hodnotových preferencií a potrieb generácie X, Y a Z v súvislosti s generačnou výmenou a ich udržaním v pracovnom procese. Na základe týchto výsledkov budeme schopní navrhnúť konkrétne opatrenia na zlepšenie pracovných procesov a podmienok vo vzťahu k zmenám v hodnotovej orientácií generácie X, Y a Z. Výstupy projektu budú mať významné praktické využitie pre zamestnávateľov. Výskumný projekt bude zisťovať kľúčové nástroje na zabezpečenie a udržanie pracovnej sily vzhľadom k súčasným demografickým trendom. Implementácia výsledkov do praxe môže viesť k zvýšeniu spokojnosti zamestnancov spadajúcich do uvedených generačných kohort a zároveň k vytvoreniu pracovného prostredia, ktoré by podporilo ich udržanie v pracovnom procese.